Svet umenia a inšpirácia

Zdá sa, že renesanční umelci pokračujú v obohacovaní svetového kultúrneho dedičstva aj 500 rokov po svojej smrti, pretože ich diela často strávia stáročia skryté pred verejnosťou na tajných alebo úplne zjavných miestach, kým ich niekto neobjaví a nepodelí sa o ne s verejnosťou. Najnovším prípadom sú 2 olejomaľby, ktoré vo Vatikánskych múzeách objavili pred niekoľkými dňami. Teda, maľby boli tam, kde majú byť, len sme o tom nevedeli, aspoň doteraz. A neboli to hocijaké maľby – nemecký historik umenia Arnold Nesselrath hovorí, že ide o diela nepochybne vyššej kvality, než aké sa nachádzajú v tej istej miestnosti.

Vo Vatikánskych múzeách sa v marci 2015 začali reštaurátorské práce, ktoré mali byť ukončené neskôr v tom istom roku. Okrem iného sa práce vykonávali aj v Konštantínovej sieni, kde boli nájdené dve nové diela. Konštantínova sieň dostala názov podľa témy, ktorá zdobí jej steny. Samotné steny veľký maestro nestihol dokončiť, pretože mu v tom zabránila predčasná smrť. Jeho žiaci ju dokončili podľa jeho skíc a zobrazili v nej scény zo života cisára Konštantína Veľkého. Napriek tomu dve nájdené diela naznačujú, že niečo sa Rafaelovi predsa len podarilo dokončiť.

Reštaurátor Fabio Piacentini potvrdil, že je teraz úplne isté, že dve alegorické postavy na stene sú dielom samotného Rafaela. Jedna postava predstavuje Priateľstvo a druhá Spravodlivosť. Piacentini hovorí, že maľby boli vytvorené technikou olejomaľby na stene, veľmi nezvyčajnou a špecifickou technikou. Reštaurátori začali s čistením a všimli si precíznosť ťahov, ktorá je pre maestra typická. Najmä na šatách jednej z alegorických postáv vidno nádherné ťahy štetcom a tónovanie od zelenej k modrej. Rafael mal inak špeciálnu „za tepla“ techniku – nanášal hrubú vrstvu prírodnej živice, kým bola teplá, a tá sa po zaschnutí správala ako plátno.

Rafael bol umelec, ktorý rád experimentoval a skúšal nové techniky. Vie sa, hovorí Arnold Nesselrath, že Konštantínovu sieň chcel celú urobiť v spomínanej technike, ale bohužiaľ, žil len tak dlho, aby urobil tieto dve maľby. Zvyšok bol urobený tradičným spôsobom.

Rafaelo Sancio da Urbino, známy len ako Rafael, tvorí veľkú trojku renesančných majstrov spolu s Michelangelom a Leonardom. Bol neuveriteľne produktívny a zanechal po sebe veľké množstvo diel, napriek smrti v 37. roku života. Väčšina jeho diel sa nachádza práve vo Vatikánskom paláci a jeho tamojšie práce predstavujú ústrednú a najdôležitejšiu časť jeho tvorby.

Konštantínova sieň je jednou z miestností, na ktorých výzdobu si pápež Július II. najal vtedy mladého Rafaela. Tieto siene mali byť pápežovými prijímacími miestnosťami a mimoriadne diela na ich stenách majú hodnotu ako Michelangelove v Sixtínskej kaplnke, ktorá sa nachádza neďaleko od nich. Predpokladá sa, že pápež chcel, aby diela mladého umelca zatienili tie, ktoré si objednal predchádzajúci pápež, Alexander VI. Zaujímavé je, že aj pápež, aj maestro zomreli, kým prišiel rad na vymaľovanie Konštantínovej siene. Na jej stenách je zobrazený triumf kresťanstva nad pohanstvom, ale samotná sieň je menej populárna ako ostatné z jednoduchého dôvodu, že sa vie, že ju robili žiaci, a nie maestro. S týmto novým objavom sa to môže zmeniť.